To čo zaujíma každého podnikateľa je, akú daň z príjmov má štátu zaplatiť. Ešte skôr ako sa začne touto otázkou zaoberať potrebuje poznať v akej kategórii sa ako daňovník nachádza. V daňovom zákone je zakotvený pojem mikrodaňovník a je naviazaný na určité týmto zákonom zadané parametre. To znamená, že ak spĺňa tieto parametre jeho daň bude nižšia z dôvodu uplatnenia nižšej 15% sadzby dane. Prvým kritériom pre určenie, či je obchodná spoločnosť mikrodaňovník je výška obratu, ktorá vychádza zo zákona o DPH a to suma 49 790 €, ktorú nesmie presiahnuť. Ďalšími podmienkami sú, že spoločnosť nesmie byť v konkurze, nesmie realizovať tzv. kontrolované transakcie so závislými osobami a obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie nesmie byť kratšie ako 12 mesiacov, čo vylučuje začínajúcich podnikateľov, resp. podnikateľov, ktorí ukončujú svoju podnikateľskú činnosť.

Ak niektorú z týchto podmienok nespĺňa, použije na výpočet dane z príjmov štandardnú sadzbu dane 21%. Zložitou úlohou účtovníka je správny výpočet základu dane, z ktorého sa príslušnou sadzbou potom určí konečná výške dane z príjmov. Najbežnejšími výdavkami sú výdavky v súvislosti s používaním automobilov, telefónov, nájmov, nákup rôzneho materiálu potrebného na výkon podnikateľskej činnosti a iných podporných služieb nevyhnutných na fungovanie spoločnosti ako takej. To existuje veľké množstvo premenných, s ktorými daňový zákon vylučuje daňovú uznateľnosť výdavkov. Tu nastupuje úloha účtovníka v tom, aby usmernil klienta v tom, čo je možné uplatniť ako náklad na podnikateľskú činnosť.